Aj mne to začalo dochádzať až postupne. Až pri niekoľkom stretnutí v poradí, ktoré trvalo niekoľko hodín som začala uvažovať nad tým, z čoho vlastne žije. Veď je na voľnej nohe. Ako platí hypotéku a výdavky na deti, ak ho všetci zamestnávame Gorilou? A napokon, veď on nie je bežným človekom v bežnej situácii! Málokomu z nás súd zakázal vydať dielo, na ktorom sme mesiace pracovali, málokto má proti sebe takú plejádu moci, právnej a ekonomickej sily. Keď sa to naňho spustí, z čoho to zaplatí?
Minulý týždeň už bolo fyzické vyčerpanie na Tomovi viac než zjavné. Na večernú kávu pred verejnou debatou prišiel nevyspatý a keď som sa pýtala, ako na tom je, povedal, že ešte aj autom nabúral. Do opravy nemôže, lebo treba zaplatiť hypotéku.
Bolo mi jasné, že to takto dlho nevydrží. Zároveň mi však prišlo ľúto, aby sme stratili hlavného „strážneho psa“ tohto prípadu. Jediného človeka, ktorý kauzu dôverne pozná niekoľko rokov, má vybudované množstvo kontaktov a zdrojov, dôveru širokej verejnosti.
Zdalo sa mi absurdné, aby Gorila zomlela toho, ktorý urobil pre verejný záujem najviac zo všetkých. Nespravodlivé, aby tí, na ktorých je bremeno vážnych podozrení, spokojne operovali spoza strážených štvrtí s rozsiahlymi väzbami na moc v tej krajine, krytí svojím obrovským majetkom a špičkovými právnikmi. A aby proti nim stál sám človek odkázaný len na ad hoc pomoc ostatných! Taká nerovnováha!
Spájajú sa vo mne dva silné pocity:
- presvedčenie, že Tom potrebuje pomoc ako človek a že mu niečo, ako občan tejto krajiny dlžím za to, čo pre nás spravil
- presvedčenie o tom, že by bolo úžasné umožniť Tomovi pokračovať v investigatíve práve tohto prípadu. Gorila sa stala dôležitým symbolom sily práva v tomto štáte a bude potrebovať dôsledný monitoring.
Ak sa nás nájde dosť, môžeme pomôcť obom cieľom - posilniť Toma a dať mu finančnú slobodu, aby za nás strážil kauzu Gorila. Tom je špičkový novinár. Taká práca nikdy nie je a nemôže byť lacná. Nie je to práca, ktorú zastane ktokoľvek a už vôbec nekončí o štvrtej popoludní. Často popri nej neostáva dosť času na to, aby si človek opral, upratal, navaril a nakúpil. Keď sa objavia urgentné veci, treba zariadiť, aby sa niekto postaral o deti.
Veľmi dúfam, že sa na Slovensku nájde dosť ľudí, ktorí tomu porozumejú. Ktorí pochopia hodnotu toho, čo by Tom pre nás priniesol, keby sa tomu prípadu venoval naplno naďalej bez obáv o budúco mesačnú splátku hypotéky, či zháňanie zakázok, aby prežil na voľnej nohe.
Nehovoriac už o tom, že predstava Toma, ktorý si môže nájsť kvalitnú pomoc, keď ju bude potrebovať, a nemusí sa pritom spoliehať na charitu, mi bude dávať lepší spánok.
A navyše, toto by bola investícia, ktorá sa raz určite niekoľkonásobne vráti!
Zuzana Wienk
(Update 29.2.2012, 14:40 h):
Viac na Facebook-u alebo na stránke Aliancie Fair-play.