Zmluvy obcí často „neexistujú”, samosprávy infozákon porušujú bežne

Autor: Aliancia Fair play | 24.6.2014 o 15:57 | (upravené 1.8.2014 o 14:35) Karma článku: 11,79 | Prečítané:  5016x

Pracovníčka nestíhala, neboli kapacity, na školeniach zavádzali. Aj také sú reakcie starostov na otázku, prečo ich obce nezverejňujú zmluvy tak, ako im infozákon káže. Obce totiž podpisujú a vyplácajú zmluvy, no ich zverejňovaním sa poniektoré zaťažujú nerady.

Zákon vyše tri roky prikazuje zverejňovať na internete uzavreté zmluvy, faktúry a objednávky, no jeho dodržiavanie kolíše od prípadu k prípadu. V niektorých obciach ich na internete nájdete. Inde ich predstavitelia síce podpísali, no na webe sa nikdy neobjavili - alebo ak, tak s obrovským oneskorením. Ďalšie obce zverejňujú zmluvy zdanlivo vzorne - až bližší pohľad odhalí, že popri 80-tich zverejnených zmluvách sa na jednu - dve z času na čas zabudne.

Zmluvy, ktoré nikdy neexistovali

Ide pritom o vážnu chybu. Zákon hovorí, že zmluva začína byť účinná až po zverejnení. Aj podpísané zmluvy sú tým pádom neúčinné, pokiaľ končia uložené v zásuvke stola - a objednané tovary a služby by vôbec nemali byť dodané. A tobôž nie zaplatené.

Pokiaľ sa zmluvy nedostanú na internet ani do troch mesiacov od podpisu, majú starostovia ešte väčší problém - takéto zmluvy sa berú, ako by vôbec neexistovali. Ak obec zaplatila za tovar dodaný na neexistujúcu zmluvu, môže ísť o trestný čin. Navyše, pokiaľ by bola takáto zmluva napríklad súčasťou eurofondového projektu, Európska komisia by zrejme neváhala požadovať vrátenie peňazí.

Otázka priorít

Na to, že dediny a mestá infozákon často nerešpektujú, prišiel Najvyšší kontrolný úrad. Ten v rokoch 2012 a 2013 zverejnil protokoly z kontrol v 119 obciach. V 69 z nich kontroloval aj to, ako dodržiavajú infozákon, ktorý zverejňovanie prikazuje. Zistenia nie sú pozitívne.

NKÚ zistil, že  pätine z 69 kontrolovaných obcí chýbali zmluvy na internete. V ďalšej desatine obcí (a miest) bežne dochádzalo k oneskoreniam a výpadkom pri zverejňovaní faktúr alebo objednávok.

Starostovia najčastejšie vysvetľujú, že zverejňovanie je príliš náročné: Obce neboli po zavedení povinného zverejňovania v roku 2011 zorientované v problematike, nestíhali, alebo nemali premyslené, kto by mal byť za zverejňovanie zodpovedný. Časť nami oslovených starostov chyby aj výhrady NKÚ uznala, no pripustila, že informácie zverejňujú načas až od kontroly.

Koľko zmlúv je priveľa?

Iní starostovia sa voči prísnosti zákona ohradzujú. Obce sú zaťažované tak, že to nie je únosné,”  uviedol starosta Nálepkova Dušan Slivka. V jeho obci s približne 3-tisíc občanmi, spracovali za posledného pol roka podľa webu obce za mesiac v priemere 6 zmlúv. To sú menej ako 2 zmluvy za týždeň.

„Treba sa nad tým zákonom zamyslieť. Veď nebol ani finančne podporený,” hovorí Slivka. Keby obce za každých 100 zverejnených zmlúv dostali peniaze na zaplatenie špeciálneho pracovníka, bolo by zverejňovanie podľa neho jednoduchšie.

Starostka Mojtína Eva Gabrišová považuje za väčšiu autoritu než NKÚ firmu, ktorá pre obec zverejňuje zmluvy. „NKÚ nemalo pravdu. Ja som to s firmou, ktorá nám robí zverejňovanie, konzultovala. Kontrolór si zvolil nejaký iný náhľad a údaje nevidel,” povedala.

NKÚ Mojtínu vyčítal, že nezverejňoval zmluvy v lehote 3 mesiacov a ani všetky faktúry. Momentálne sú na webe obce v poriadku iba zmluvy od roku 2013. Časti zmlúv z roku 2012 a starším chýbajú dátumy zverejnenia alebo účinnosti.

Odpoveď, či požiadavky zákona nie sú nastavené nereálne, dávajú kontroly z obcí a miest, kde NKÚ bez výhrad skonštatovalo, že zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr prebieha podľa požiadaviek zákona. A ide to aj v malých obciach, ako vidno na príklade obce Veľká Čierna s 350 obyvateľmi.

Informovaný občan? Radšej nie

Postoj veľkej časti starostov svedčí najmä o tom, že pre mestá a dediny je transparentnosť veľmi nízka priorita. Dokladujú to aj iné analýzy. Podľa prieskumu Martina Dubéciho z leta 2013 40% zo 600 oslovených obcí napríklad neodpovedá ani na infožiadosti.

Tie môžu občania adresovať úradom už 14 rokov, mali by tým pádom fungovať bez „začiatočníckych komplikácií”, ako sú nedostatočné kapacity na ich vybavovanie alebo neznalosť nového zákona, na čo sa vyhovárajú starostovia pri zverejňovaní zmlúv.

Ľahostajnosť k zverejňovaniu zmlúv v kombinácii s lajdáckym vybavovaním infožiadostí tak dáva vzniknúť nebezpečne netransparentnému prostrediu. Vďaka existujúcim zákonom majú mať občania možnosť lepšie dovidieť na riadenie svojej krajiny. Samosprávy svojou neochotou ich dodržiavať túto snahu celkom sabotujú. Často bez začervenania nad porušovaním pravidiel a, čo je horšie, obvykle aj takmer bez povšimnutia.

Eva Vozárová

Ak na tento text chcete upozorniť ostatných, tak okrem zvýšenia karmy môžete zaň aj hlasovať na: vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?