Podklady naznačujú, že na „povýšenie“ Pavla Polku je už všetko pripravené a Súdna rada zrejme vyhovie žiadosti svojho predsedu Štefana Harabina o ročné dočasné pridelenie Polku na Najvyšší súd.
Najvyšší súd je takmer na vrchole nášho súdneho reťazca, preto by nás malo zaujímať, kto na ňom bude mať v rukách našu vinu či nevinu. Ako sa dozvieme z rozsudkov českých súdov (pasáže týkajúce sa Pavla Polku sú v kópiách rozsudkov označené farebne), chystá sa naň človek, ktorý v roku 1999 spojil svojho podriadeného so svojim známym právnikom, aby sa spolu opakovane vydali do Ostravy na stretnutie s ďalším sudcom. Polkovho podriadeného v Ostrave chytili priamo pri podplácaní sudcovského kolegu, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Ako hovorí Krajský súd v Prahe vo vyhlásení právoplatného rozsudku: “Spolu s ním totiž v aktivitě, pro niž nyní stojí obžalovaný před soudem, figurovali ďalší dvě osoby, ktoré jsou rovnež státními příslušníky Slovenské republiky.“ A súd explicitne menuje Pavla Polku.
České súdy spomínajú i to, že odsúdený sudca mohol byť až posledným článkom korupčného reťazca a zdôrazňujú, ako sa stali sudca Polka i jeho známy pre českú justíciu nedosiahnuteľnými, keď im dovolila opustiť krajinu. České orgány činné v trestnom konaní stihli zaznamenať aspoň výpovede oboch „účastníkov zájazdu“ popierajúce účasť na úplatkárstve. Tie potom súdy hodnotia ako nedôveryhodné a v rozpore s logikou, svedeckými výpoveďami, ale aj zvukovým záznamom zo schôdzky.
Najzarážajúcejšie pôsobí konštatovanie, že slovenský sudca Polka sa odmietol zúčastniť na pojednávaniach českých súdov. Slovenské Združenie sudcov Slovenska ho vtedy pre túto kauzu vylúčilo zo svojich radov. Vtedajší predseda združenia Juraj Majchrák médiám potvrdil, že išlo o tu spomínanú kauzu a pre týždenník Moment pridal: „Je prinajmenšom neetické, že dodnes nevysvetlil, prečo odmietol účasť pred českým súdom, ak tým mohol pomôcť ochrániť dobré meno slovenského súdnictva. Podľa môjho názoru to bola jeho povinnosť. Pretože v opačnom prípade si každý pomyslí, že sa na tom zúčastnil.“
Pozoruhodná je i Polkova snaha dosiahnuť vymazanie svojho mena z rozsudkov českých súdov. Napriek úpornej snahe sa mu to nepodarilo. Jeho pokusom dal definitívnu stopku až český ústavný súd.
Kým jeho kolega si to v Čechách odskákal, na Polku u nás čakala skvelá kariéra. Pomaly ubúdalo článkov o jeho „osobitostiach“, či otázok o jeho majetku. Od médií opakovane vysúdil obrovské odškodné a zaradil sa medzi „najúspešnejších“ prominentných žalobcov v sporoch na ochranu osobnosti.
Úspešný bol aj v podaniach na disciplinárne konanie. Sudkyňa Darina Kuchtová bola uznaná vinnou, pretože svedčila v trestnom konaní, kde popísala pochybenia, ktoré našla ako členka komisie na súde pod Polkovým vedením. Oslobodil ju až Ústavný súd. Jej disciplinárne konanie pritom patrilo k ostrom sledovaným nielen domácimi, ale aj zahraničnými pozorovateľmi. A to tak pre podivný priebeh, ako aj pre absurditu samotného podania. Poskytnúť svedectvo v trestnom konaní je totiž povinnosťou. Patrilo ku konaniam, ktoré boli medzinárodnými expertmi označené ako pochybné, nespĺňajúce medzinárodné štandardy. Je iróniou osudu, že Polka sa potom dokonca stal predsedom jedného z odvolacích disciplinárnych senátov, ktoré súdili disciplinárne pochybenia kolegov.
Teraz smeruje na Najvyšší súd a ja mám podozrenie, že jasne hovoriace dedičstvo českých súdov mu v tejto krajine vôbec nebude na príťaž. Naopak, priťažiť sa môže autorom tohto textu.
Zuzana Wienk
Poznámka autora: Rozsudky českých súdov sme získali na základe žiadosti o slobodný prístup k informáciám v plnom znení aj s celými menami. Mená sme anonymizovali podľa slovenskej praxe. Ak vás článok zaujal, môžete naňho iných upozorniť cez:
