52 miliónov pre Microsoft by si vláda mala premyslieť

Autor: Aliancia Fair play | 17.1.2012 o 14:05 | Karma článku: 16,59 | Prečítané:  3094x

Vlada stojí pred podpisom predĺženia zmluvy, podľa ktorej v priebehu troch rokov zaplatí 52 miliónov eur (1,5 miliardy korún). Od firmy Microsoft si štát nakúpi licencie, ktorých základom je to, že mu (možno!) umožnia upgrade Windowsov a Office-ov. Ide o vysokú čiastku, ale materiál predkladaný vláde neodpovedá na mnohé otázky.

Prečo sa výrazne navyšuje počet licencií?

Zmluva je koncipovaná tak, že celkový počet licencií možno iba zvyšovať.  Na začiatku roku 2009 išlo o 57 686 licencií. V polovici roku 2011 to bolo 72 526 licencií. Zmluva, ktorá by mala zohľadňovať terajší stav, hovorí o navýšení na 82 388 licencií.

Pri znižovaní stavu úradníkov je to paradox. Napr. v roku 2011 Úrad vlády platil za licencie na 732 počítačov. Podľa webu cenastatu.sk mal 588 zamestnancov. Zrejme zamestnanec má stolový počítač a ešte aj notebook. Vo svete ľudia bežne notebook používajú aj pri práci „na stole“.

Ak by sa tento trend presadil aj v našej štátnej správe, tak tri roky Slovensko bude musieť platiť licencie aj za počítače, ktoré nebudú existovať. Vyšší počet licencií než zamestancov nie je vecou len Úradu vlády – takých úradov je veľa. Štúdia s prognózami chýba.

Nie sú licencie zbytočne široké?

Licencie tvoria balíky obsahujúce Windows, niektorú z verzií balíku Office, plus klientske prístupové licencie k serverom (umožňujú, aby počítače boli zapojené do siete). Plus asistenčné služby a benefity. Balíky sú urobené tri. Zgrupujú 14, 19 alebo 24 programov.

Napr. generálna prokuratúra mala na všetkých (!) 1671 počítačoch nainštalovaný Access. Teraz požaduje ďalších 60 licencií. Buď na generálnej prokuratúre majú zamestnanci neštandardné počítačové znalosti, alebo štát platí za licencie, ktoré zamestnanci nevyužívajú. Spomínaný Access podľa počtu licencií v uplynulých troch rokoch malo teoreticky využívať cca 63% štátnych zamestnancov.

Ako to je v skutočnosti, materiál nehovorí. Sľubuje však analýzu v budúcnosti.

Nie sú licencie zbytočné, prípadne príliš drahé?

Táto otázka je na mieste aj v prípade, že štátna správa bude ďalej používať Windows. Pri spomínaných licenciách totiž nejde o nákup tzv. „plných“ licencií, ale o licencie Software Assurance. To znamená, že si štát kupuje na tri roky právo na prípadný upgrade (ten je zvyčajne citeľne lacnejší ako „prvá“ licencia).

Je to teda akási rozširujúca licencia, ktorá sa kupuje až potom, keď počítač už má zaplatenú plnú verziu Windovsov (a Office).

Štát sa zaviaže tri roky platiť za právo urobiť bez ďalšej platby upgrade na najnovšie produkty Microsoftu asistenčné služby, školenia a benefity. (Ak by sa stalo, že vtedy žiadne nové upgrady nebudú – tak smola.)

Efektivita je teda daná analýzou, či sa oplatí roky platiť „poistenie“, alebo ho neplatiť a kúpiť si upgrade vtedy, keď ho dotyčný klient potrebuje. Pri frekvencii ako vychádzajú od roku 2001 nové verzie Windowsov a MS Office, je to na zváženie.

Navyše, prechod na upgrade záleží aj na výkonnosti počítačov. Hrozí, že licencie na upgrade sa budú kupovať aj pre počítače, ktoré nový software nezvládnu "rozbehať" a ktoré sa do troch rokov ani nebudú obmieňať.

Vo vládnom materiále chýba analýza, nakoľko stav počítačov v štátnej správe umožní využiť možnosť prejsť na prípadné nové verzie Windowsov a MS Office.

Ako sa využívajú iné benefity?

Zmluva ponúka aj benefity. Napríklad umožňuje zamestnancom doma si zadarmo inštalovať Windows a Office.

Opäť chýba informácia, ako túto možnosť úradníci využívajú. Či o nej vôbec vedia, či poznajú podrobnosti, atď. Zrejme by z toho mali platiť daň z príjmu (asi ide o funkčný požitok), takže ich zamestnávatelia by mali mať prehľad, koľkí z nich to využívajú.

Čo sa presne stane, ak zmluva nebude do 31. januára predĺžená?

Ani na túto základnú otázku materiál nedáva odpoveď. Licencie na Windows a MS Office v štátnej správe zrejme budú fungovať. Je zrejmé, že by zmizli asistenčné služby (ich rozsah materiál neanalyzuje), spomínané školenia a výhody. Možno sú tam aj ďalšie dopady.

Prečo je materiál v skrátenom pripomienkovom konaní?

O tom, že pôvodná zmluva z roku 2001 (niekoľkokrát predlžovaná), stráca platnosť 31. januára, ministerstvo financií vie už tri roky.

Prečo sa nevyhlásilo verejné obstarávanie?

Pri ostatnom predĺžení spomínanej zmluvy (na roky 2009 až 2011) štát síce podpisoval zmluvu s firmou Microsoft Ireland Operation Limited, ale v zmluve bola ako predajca uvedená firma BSP Softwaredistribution, a. s.

Vyslovene je v nej uvedené: „Ceny a platobné podmienky pre všetky objednané produkty budú stanovené dohodou medzi zákazníkom a predajcom.“ Cenu teda štát vyjednával s firmou BSP Softwaredistribution, a. s. Predajcov je zrejme viacero - zmluva toiž rieši prípad, keď klient prejde od jedného predajcu k inému.

Ak predajcovia majú z predaja províziu, je zrejme na nich, koľko si z nej „odkroja“ a znížia cenu, aby získali lukratívnu zmluvu. Ak je to tak, má zmysel osloviť viacerých, aby súťažili.

Ak aj je dôvod, prečo nákup licencií za 52 miliónov eur neprebieha súťažou, materiál ho neuvádza.

Záver

Vyzývame vládu, aby nehlasovala o tak finančne náročnej zmluve, kým nebudú jasne zodpovedané všetky relevantné otázky.

Obzvlášť apelujeme na zváženie, či navýšenie počtu licencií Software Assurance, o takmer 10-tisíc oproti súčasnému stavu, neuzatvára definitívne dvere pred možným presunom licencií medzi jednotlivými subjektmi, ktorý by bol pravdepodobne možný po analýze využívania jednotlivcýh programov.

Peter Kunder

Pri spracovaní materiálu sme spolupracovali s občianskym združením Spoločnosť pre otvorené informačné technológie

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?